Síce bežne nečítam kriminálky, detektívky, thrillery, ani podobné žánre, ktoré majú čo dočinenia s vyšetrovaním vraždy či zmiznutia, už spomínaná reklama a nečakaný telefonát od mamy („Som v Martinuse, rýchlo, akú knihu chceš na Vianoce? Môže byť Dievča vo vlaku?“) spôsobili, že som si ju rozbalila pod vianočným stromčekom.
Tesne pred Vianocami som si prečítala niekoľko recenzií, pretože ma začínalo hrýzť svedomie, že som mame tú knihu tak rýchlo a bez rozmýšľania odobrila. Názory na Dievča boli veľmi protichodné, od tých typu Najlepšia kniha tohto roka, Nemôžem sa od nej odtrhnúť, alebo Výborný príbeh, vyrazila mi dych, odporúčam!, až po Typická preceňovaná kniha, Je to len veľká reklama, inak sklamanie, či stručné strata času. Každý sa vyjadroval v extrémoch. Buď šlo o stopercentný trhák, alebo o stopercentný prepadák. Nič medzi tým. Tak som si povedala, že treba vyplniť medzeru v recenziách a pridať tú svoju, ktorá je práve niekde medzi.
Rozhodne ide o knihu, ktorá vás donúti čítať ďalej a ďalej a ktorú len tak ľahko nebudete chcieť pustiť z rúk. Sama som bola prekvapená z toho, ako rýchlo som ju zhltla. Číta sa veľmi jednoducho, autorka sa priveľmi nesústredí na umelecké opisy prostredia či postáv, ale pozornosť venuje predovšetkým hlavnej dejovej línii a myšlienkovým pochodom troch rozprávačiek (ktoré sú zároveň postavami v knihe. Asi si domyslíte, že knižka je písaná v prvej osobe jednotného čísla). Ak však hľadáte hlbší umelecký zážitok alebo viac než len povrchné vykreslenie psychologizácie postáv, musíte sa obzrieť po niečom inom. Dievča vo vlaku je fakt len oddychový bestseller, ktorý sa dá zvládnuť za jedno-dve posedenia.
Ako značné negatívum vnímam hlavné postavy. Nikomu som takpovediac nedržala palce, nikto mi nebol sympatický, nikto nebol normálny. Všetci sa svojím spôsobom správali ako psychopati a hoci rozprávačky podávali svoje pocity z prebiehajúcich udalostí v prvej osobe jednotného čísla (čo by, logicky, malo pôsobiť intímnejšie a vierohodnejšie), nedokázala som sa dostať im pod kožu, stále som len kĺzala po povrchu. Ani to ma však neprinútilo, aby som Dievča zabalila. Hm.
Záver románu niektorí recenzenti popisujú ako uponáhľaný. Ja som nemala ten pocit, kniha pekne plynula ako rýchlik na trase Bratislava – Košice. Ech, vlastne to nie je najlepšie prirovnanie (ak vezmeme do úvahy výluky, pokazené rušne, skokanov a tak ďalej), ale iste viete, ako som to myslela.
Moja posledná pripomienka sa týka samotného objasňovania vraždy. Ako som už spomenula v úvode, v tomto žánri vôbec nie som doma (hoci sa to tento rok chystám napraviť detektívkami Agathy Christie, ktoré teraz často vychádzajú v istom slovenskom týždenníku), tak neviem, ako to chodí bežne. Bavilo ma rozmýšľať nad tým, kto asi je vrah, no uhádnuť to skôr než hlavná postava mi príde dosť nereálne, keďže jediné dve indície a v podstate aj okamžité odhalenie príde asi päťdesiat strán pred koncom (ale opakujem, možno je bežné, že vrah je ten najnenápadnejší a skúsení milovníci detektívok s ním/ňou – chápete, aby som nespoilerovala – nebudú mať problém. Mňa však rozhodne prekvapil).
Rozumiem, prečo je Dievča vo vlaku bestsellerom a viem si ju živo predstaviť vo filmovej podobe (na ktorej sa vraj už pracuje, tak uvidíme). Ak si pri knihe chcete oddýchnuť, skrátiť dlhé cestovanie alebo čakanie u lekára, alebo len zabudnúť na každodenné starosti a radšej riešiť problémy niekoho iného, ste na správnej adrese. Keď vás Dievča zaujme po prvých riadkoch, budete ju chcieť dočítať. Na druhej strane to však nie je kniha, ktorú si budete chcieť prečítať viackrát. Dávam 3* z 5.
